mandevu.net

Mamamandevu bol tu pre všetky príliš krátka 10-dennej návštevy. Ona je späť domov. Ale, to bol skutočný liečiť ju vidieť. Tento polovica-a-world-away, čo je pre vtáky. Hoci bola tu sme narazila na hlavných turistických atrakcií, vrátane Angkor Wat a neporiadok v iných chrámoch až nablízku. Bolo to veľmi zábavné. Tiež mi trochu pripomenutie asi len koľko výškach nestačí mi to.

Nikdy som nebol záujem o výšok. Vždy som si trochu mdlý a vratky vrchole rebríky a blízko okraja. Som docela istý, že základňa je Paul BUNYAN socha v BANGOR, Maine má stále pazúr známok z môjho zápasu sa pomaly nižšia sám do môjho otca zbraní ako malý chlapec (všetci mysleli, že na mieste by sa pre veľký obrázok-možno áno, ale nie bez jasne celoživotné trauma). Napriek tomu, nikdy som úplne zmrazila hore. Až do teraz. Bolo to v začiatkoch Prvý deň naše tri dni chrám turné. Naša druhá zastávka, znázornených tu nebola vysoká. Mohlo by mali pieskovca dýha v skorších dobách si nejsem jistý, ale teraz všetko, čo je vľavo je laterit-a porézne kameň, ktorý mi pripomína veľa láva, aj keď má svoje počiatky v bahne skôr ako Tavené horniny.

Bol som asi v polovici, v polovici-diskusiu, keď som si uvedomil, že som v bezprostredné nebezpečenstvo pádu dozadu mimo budovu a že kameň sa zdalo byť v jazde pod čokoľvek časť mi bola v kontakte so schody (tam bol veľa, pretože ako moje zdesenie rástlo, a přikrčený nižšia aby toľko kontaktov ako bych-ruky, nohy, kolená, či môžem zistiť). My tempo spomalilo, úplne opačné moje dýchanie a srdcové frekvencie. Mama neskôr poznamenal, že som len akési zastavil mluvení okolo tej doby. Každá zintenzívnili vzal veľa premýšľať, ako zastaviť rastúcu panika (ako je v na okřiknout davu opíc) a aby sa zabezpečilo, že som látat uloženie každej z mojich prstov do útes a každá diera je to možné. Každý nohy som veľmi starostlivo, kontrolu pred presunutím môjho hmotnosť, aby sa ubezpečil som nebol stupňujú na štrkové alebo piesčité opravu alebo čokoľvek by ohrozilo moju trakcie. Chcel som tam nemala byť, ale keď som sa zastavil bych musela stráviť noc na schodoch. Nejedná sa o atraktívne. Akonáhle som dosiahol úroveň tesne pod vrcholom, som dal hore a posadil sa, snaží sa chytiť dych a uzdu môj mozog. Ostatné scampered hore, a to bez problémov. som naozaj ešte konať, a šíri sám von tak, aby čo najväčší kontakt s kamennou možné (I didn't want to nie je odfukovat budovu alebo preklopiť omylom). Snažil som sa tešiť názor (boli sme na chrbát, tak to bolo lese). jsem hodně výpočet toho, čo mám možnosti boli-v, ako som sa mohol dostať z domu. Samozrejme, že na moje zdesenie, vrtuľníkov a hasiči s vysokými rebríky alebo vedre kamión bol vylúčený. zefektívnený som o tom, ako ľudia boli lezenie hore a dole sa tieto veci za viac ako 1000 rokov. V čase, najmä skutočnosť, že záležalo menej, ako sa zdalo, ako by mal mať. Takže Len som sedela dlho a snažil sa získať klidné. Výsledky boli zmiešané. Mama a náš priateľ ukončil prieskum hornej a vykonáva ich zostup, trpezlivo čaká na základni diskutovať chrámovej stavby. O niekoľko minút neskôr, som. Veľmi, veľmi pomaly .

Bolo to docela smutný, že mala takú epizódu. Počas nasledujúcich pár dní, sa stala akýmsi projektu-k nesmie byť zbit schodoch. A som docela dobre. To nikdy ľahké hoci. Mamamandevu vzal tento ostatných obraz, keď som bol tvorby mojej ceste po schodoch do jednej z veží Angkor Wat (na 70 stupni uhla, môžem pridať). málem som nešla hore, ale mohlo by to nielen opustiť bez návštevy na najvyššej úroveň chrámu. Druhý obrázok je z jedného schodisko, ktorého zábradlia inštalovaná (nepatrný, nekvalitná zábradlia). To uľahčuje dostať dole, ale nie o veľa ľahšie.